Kostol svätého Petra a Pavla

Prvá listinná zmienka o kostole postavenom na počesť svätého Petra a svätého Pavla pochádza z roku 1253.

Dvojvežový románsky kostol bol v polovici 13. storočia postavený zrejme na mieste predchádzajúceho kostola, keďže počas rekonštrukčných prác sa našli fragmenty starších základov. Kostol si svoju pôvodnú románsku podobu – jednoloďový kostol s polygonálnou svätyňou na východnej strane a dvoma štvoruholníkovými vežami na západnej strane – zachoval aj počas neskoršej gotickej prestavby. Znaky románskeho štýlu sa zachovali najmä na priečelí s dvoma vežami. Veže zakončené kamenným ihlanom, poloblúkové rezonančné otvory na oboch poschodiach, zuborez pod rímsami a rozety sú znaky románskeho štýlu.

Na priečelí kostola nájdeme aj prvky gotiky, ktorá bola ďalším významným stredovekým slohom. Ústupkový portál s lomeným oblúkom, dvojité okno s lomeným oblúkom a oporné piliere sú výsledkom gotickej prestavby v 14. storočí. V gotickom štýle bolo vybudované aj pastofórium, teda schránka na prechovávanie Oltárnej sviatosti, ktorej vypracovanie je jedinečné v celej Karpatskej kotline. Pastofórium v tvare gotickej veže je vytvorené z pieskovca, podopiera ho konzola zobrazujúca panovníka. Detailné vypracovanie veže svätostánku poukazuje na to, že jeho tvorcovia boli v priamom kontakte so staviteľmi veže Kostola klarisiek v Bratislave.

Na východnom múre svätyne je freska z čias výstavby kostola, ktorá zobrazuje oboch patrónov kostola, svätého Petra a svätého Pavla.